Alena's Alan Rickman Page - INTERVIEW

     
ZPĚT na stránku Interview
   
 
 

 
Interview přeložila Eowyn
Dalo to dost práce a proto tento překlad, ani jeho části, nepoužívejte bez našeho svolení. Anglický originál pochází z těchto stránek.

     

     
Hrať tvrdo

Brian Pendreigh (The Scotsman 27 August, 1997)
Alan Rickman – v rozhovore s režisérom Faynia Williams

Alanova Rickmanova herecká kariéra siaha od klasického divadla, kde hral Hamleta, k Hollywoodskym trhákom ako Smrtonosná pasca a Robin Hood: Kráľ zbojníkov. Práve režíroval svoj prvý film, Zimný hosť, kde účinkuje Emma Thompson, ktorý bol nafilmovaný vo Fife a bude mať premiéru na Benátskom filmovom festivale. Minulý týždeň bol späť v Škótsku aby odovzdal BAFTA Scotland/Scotsman Celebrity Lecture. Nabralo to podobu konverzácie s jeho priateľom, Faynia Williamsom, ktorý ho režíroval na javisku v The Brothers Karamazov v 1981.

FW: Alan, priblížte nám film Zimný hosť.

AR: Film vznikol z rozhovorov s Lindsay Duncan počas rokov; zdá sa, akoby ubehol celý život, odkedy sme robili spolu na Les Liaisons Dangereuses. A bol to rozhovor o jej matke, ktorá bola v tom čase chorá. Ale bol to druh choroby, ktorá ma niekoľko veľmi zábavných stránok ako aj niekoľko veľmi smutných stránok. Povedal som jej, že si myslím, že toto je ten typ príbehu, ktorý často nepočuť a bol som v tom čase v pozícii, že som mohol niekoho poveriť, aby sa s ňou porozprával a zistil, či by z toho mohla vzniknúť hra.

Z nejakých inštinktívnych dôvodov – a zdá sa, že inštinkt zohral veľkú úlohu pri zrode a výrobe tohoto filmu – som vedel, že by to mala byť Sharman MacDonald. V každom prípade, o niekoľko rokov neskôr z toho vznikla hra. Z čista jasna prišla žiadosť z Almeida divadla [v Londýne]. V tom čase, Phyllida Law strávila predchádzajúcich 5 rokov opatrujúc jej vlastnú matku a rodičov, v skutočnosti z dôvodu dlhodobej choroby a to bolo prvý krát, keď bola schopná vrátiť sa na javisko po piatich rokoch.

Akýsi druh náhodného osudového šťastia sa vznášal nad týmto projektom, pretože si neviem predstaviť nikoho iného, kto by mohol hrať túto úlohu. A náhodou je Emmy Thompsonovej matka. A náhodou je to práve to, čo vám pomôže financovať film. A tiež náhodou váha dopadla na Siana Thomasa, ktorý bol skvelý v divadelnej verzii. Takže čo sa dosiahlo v poslednom roku, keď sa hralo v Almeida divadle a West Yorkshire Playhouse, bolo sedieť na terase v Cannes a vystaviť film na predaj.

Neviem, aké sú pravidlá. Neviem, ako sa má hrať, ale veľmi rýchlo to zistíte v Cannes na tých terasách – čo znamená, predať film mnohými spôsobmi podľa toho, s kým hovoríte. Je to buď film o matke a dcére, alebo film o sexe teenagerov. Netrápilo ma, čo som im povedal, o čom to je. Vedel som, o čom to bude a tak by som bol povedal čokoľvek.

FW: Pracoval ste s niekoľkými skvelými spisovateľmi. Je to vaše východisko . . . scenár?

AR: Bez neho sa nepohnem. Čo by som robil? Je to mysteriózny proces. Ako tu teraz sedím, nemám konkrétnu predstavu ako my herci robíme, čo robíme. Množstvo z toho má určite čo do činenia z disciplínou a tréningom. Ale, predpokladám, že moment predstavenia a nedosiahnuteľný horizont, ktorý stále hľadáte, je zvláštnou rovnováhou medzi disciplínou, absolútnou disciplínou a absolútnou slobodou ducha. Ak sa vám podarí, aby sa tieto dve veci udiali v ten istý čas, potom je to niečo výnimočné. Ale, samozrejme, je to nemožné.

FW: Aký je rozdiel medzi prípravou pre divadlo a prípravou pre film?

AR: Praktiky sú veľmi odlišné. Neviem o tom, že by príprava bola. Niekedy je pre hercov dokonca veľmi dobré aby to jednoducho urobili a mali za sebou. Moja najčerstvejšia skúsenosť s tým bola z Michaela Collinsa a, skutočne, to bola zaujímavá skúsenosť. Je skutočne problémom hrať niekoho, kto naozaj žil [hral politika Eamona De Valeru], hlavne ak režisér [Neil Jordan] je proti nemu zaujatý. Na skúške textu jeho prvé slová smerom ku mne boli: "Tak, už ho nenávidíš?" Môj okamžitý reflex bol, nasadiť si boxerskú rukavicu a povedať: "Nie."

Prečítam si knihy a pozriem kazety a pracujem na akcente a všetko ostatné. A potom príde prvý deň natáčania. Priletel som v noc predtým. Prídem na set a myslel som, že budem v aute a budú ma viesť týmto neuveriteľným setom, ktorý bol postavený podľa O'Connellskej ulice a pošty. Päť tisíc štatistov prišlo v ten deň a autá sa prevážali hlavnou ulicou. A myslel som si, že ma čaká ten akýsi prevoz autom v rámci procesu zapracovania.

Ale Neil prišiel ku mne a povedal: "Nuž, takže ideme točiť preslov, všakže?" Ja som povedal: "Oh, ideme? To budeme robiť ako prvé?" On povie: "Nacvičil si si akcent?" Povedal som: "Áno." "Máš okuliare?" "Áno." A to bola moja skúška, to že sa ma opýtal na tieto otázky a potom ma odviedli k niečomu, čo vyzeralo, viac a viac ako sme sa k tomu blížili, ako popravisko. A jediné čo som počul bolo burácanie 5,000 Dublinčanov. A nevidel som ich, až kým som nevyšiel hore.

A čo sa tým dokázalo bolo, že, vďaka Bohu, som si spravil svoju domácu úlohu; vďaka Bohu, že viete, že ako herec je potrebné mať istú dávku odvahy a že nebola cesta úniku, pretože odkiaľ by znovu zohnal 5,000 ľudí? Ak by som to pokašľal, tak by to bolo závažné skazenie. Takisto ako je potrebné o tom príliš nepremýšľať a jednoducho cez to prejsť a mať za sebou. A, keď som cez to prešiel a mal za sebou, bol som oveľa pokojnejší po zvyšok filmu.

FW: Začínali ste v umeleckej škole; potom ste prestúpili na hereckú školu. Prečo?

AR: Nikdy som to nevnímal ako zmenu. A myslím, že je veľkou tragédiou, že, s určitosťou v Anglicku keď som vyrastal, ste sa museli rozhodnúť ako bude vypadať zvyšok vášho života okolo veku 16, v zmysle aké A-Levels (ak by to niekoho zaujímalo informácie o A-level v AJ *pozn. Eowyn) budete robiť, ak budete pokračovať v ďalšom vzdelávaní. A ja som mal šťastie v mnohom. Jedným bolo, že som chodil do školy, v ktorej verili, že dokážete dosiahnuť A-Level v umení aj telocviku ak len chcete a taktiež bola založená na silnej divadelnej tradícii. Vyrastal som v rodine, ktorej heslo vždy bolo: "Nuž, čokoľvek, čo ťa urobí šťastným."

FW: Hral ste na škole?

AR: Keď sa podarilo zahnať anglické osadenstvo z javiska pre najlepšie úlohy.

FW: Čo ste hrali?

AR: Niekoľko veľmi slávnych ženských úloh – bola to čisto chlapčenská škola. Bol som rozhodná Volumnia v Coriolanus. Chodil som do umeleckej školy s tým, že som vždy vedel, že pravdepodobne budem hrať.

FW: Nikdy ste neboli snob, čo sa týka vznešeného umenia a nízkeho umenia . . .

AR: Vidím pred sebou slová Smrtonosná pasca. Nie sme tu na to, aby sme boli obdivovaní. Myslím, že to je mŕtva skúsenosť, aby diváci sedeli pred niečím a len to obdivovali. Nevidím v tom zmysel.

FW: A Les Liaisons vás zaviedla k Smrtonosnej pasci, nie je tak?

AR: Pretože keď som bol na Broadway, hra mala obrovský úspech a mal som akosi pocit dvojtýždňového skladovania po tom, ako to skončilo. A bolo mi to ponúknuté v tom čase. A, nevediac úplne, čo to bude, povedal som: "Áno". V mnohých smeroch som na ten film hrdý, pretože bol vždy najlepší svojho druhu a vo vnútri sa odohráva mnoho tichých rozvratných elementov.

FW: Nebáli ste sa kvôli všetkému tomu násiliu?

AR: Robil som si kvôli tomu starosti a, skutočne, na určitej úrovni, som sa tomu bránil. Nemohol som sa brániť explóziám a, do veľkej miery, som si myslel: "Nuž, si v kreslenej rozprávke." Bolo to vtedy, keď sa to spájalo s niečím reálnym, proti čomu som sa bránil.

FW: Ste osoba veľmi si strážiaca súkromie avšak vaše postavenie ako hviezda vás vytlačilo na verejnosť. Ako si uchovávate svoje súkromie?

AR: Neuvažujem o sebe ako o obzvlášť súkromie si strážiacom. Moji priatelia vedia, kto som. Moja rodina s určitosťou. Je to len tým, že si myslím, že do tých vecí nikoho iného nič nie je.

FW: Ale to, v kombinácii s . . . ste veľmi prieberčivý ohľadom toho, s kým budete pracovať a tiež viete presne čo chcete z niečoho dostať . . . viedlo k tomu. . získavate reputáciu, že ste zložitý.

AR: A to kto hovorí? Juliet Stevenson má reputáciu, že je zložitá medzi určitými režisérmi. Pracoval som s ňou – Boh vie, dosť často – s tými naviac život povznášajúcimi výsledkami. To pre to, čo všetko zo seba dáva. Ale čo dáva, je tak nekompromisné a tak večne hľadajúce, že to možno niektorí ľudia nedokážu zvládnuť.

FW: Varovali ma pred vami a som veľmi rád, že som prijal to riziko. Skoro sme sa pobili. . .

AR: Ale stále sme tu.

  

     

Nahoru