|
Dotyk ducha
Autor: Miriam
Slovensko-český slovníček:
Prof. Dumbledore – Brumbál
Rokfort – Bradavice
Chrabromil –
Nebelvír
Slizolin – Zmizojel
Záškodnícka mapa – mapa, ktorá sa prvý krát objavila v III. časti v 10.
kapitole (Pobertův plánek)
Elixíry – lektvary
Žaláre – podzemie, kde mal Snape pracovňu a kde sa učili elixíry
(sklepení)
Cornelius
Fudge - Kornelius Popletal
Divooký Moody (Alastor Moody) - Pošuk Moody
Dementori - Mozkomorové
hop-šup prášok - Letax
Krivolab - Křivonožka
Hedviga - Hedvika
Kvik - Papušík
Deravý kotlík - Děravý kotel
Šikmá ulička - Příčná ulice
mukel - mudla
všehodžús - mnoholičný lektvar
prenášadlo - přenášedlo (nejaký začarovaný predmet, ktorý ťa prenesie tam
kam chceš - v IV časti na metlobalový zápas napr.)
ozaj metlobal - framfrpál
„Severus, niet
veľa času. Mali by ste sa poponáhľať, lebo inak sú Frank a Alica
Longbotonovci navždy stratení,“ povedal profesor Dumbledore.
„Viem. Viem to, ale sám to nezvládnem. Potrebujem pomoc. Vy by ste nemohli
pán ria...“
„Nie Severus, odchádzam aj s profesorkou McGonagalovou na celý týždeň do
Bavorska. Budeme aj s inými riaditeľmi prejednávať učebné osnovy. Ale
mohli by ste požiadať nejakého študenta. Možno, by bol ochotný, ak keď sú
prázdniny.“
„Myslel som na to, ale Malfloyovci trávia prázdniny mimo Anglicka.“
„No viete Severus, myslím si, že potrebujete študenta, ktorý by bol
ochotný vám nielen pomôcť, ale ktorý by rozumel tomu čo od neho chcete.
Ktorý by mohol byť vašim povedzme .....asistentom. A .... ani by nemusel
byť zo Slizolinu.“
Snape sa kyslo usmial. „Pán riaditeľ, asi máte na mysli skôr študentku ako
študenta. A Slizolin by som mal nahradiť Chrabromilom. Nemýlim sa?“
„Nikdy som nepochybolal o vašom úsudku a logickom myslení,“ povedal
s úsmevom profesor Dumbledore.
„Dobre, dobre pán riaditeľ. Kde býva slečna Grangerová?“
„Guildford, Down streed 13,“ prehodil akoby mimochodom Dumbledore.
„Dovidenia pán riaditeľ. Keď budem mať konkrétne výsledky pošlem vám
sovu,“ rozlúčil sa Snape.
„Šťastnú cestu a držím vám palce,“ naďalej sa usmieval Dumbledore.
U Grangerovcov sa chystala oslava Hermioniných
narodením. Samozrejme, že boli pozvaní aj Harry s Ronom. Hermiona behala
okolo sporáka a pomáhala mame s narodeninovou tortou. Kuchyňa voňala
pečenou morkou s gaštanovou plnkou. Otec kosil trávnik a upravoval okolie
domu.
„Ach mami, škoda, že mimo školy máme zakázané čarovať. Bolo by to
nachystané hneď,“ prehodila smutným hlasom Hermiona.
„Ale, ale moja milá, bude im lepšie chutiť, keď to pripravíš sama. A ten
pocit, že si to dokázala. Uvidíš,“ chlácholila ju mama.
Konečne bolo všetko prichystané. Stôl prestretý. Hermiona mala oblečené
krásne spoločenské šaty a netrpezlivo čakala na svojich priateľov.
Ozval sa zvonček. Pozrela na rodičov a bežala otvoriť. Vo dverách stáli
Ron s Harrym v čiernych oblekoch a s krásnymi bukrietami v rukách.
„Poďte ďalej,“ začervenala sa Hermiona.
Zaželali jej všetko najlepšie. Od Harryho dostala práve vydanú knihu
„Nadstavba elixírov“ a od Rona perlový náhrdelník. Posadili sa veselo
k stolu. Pani Grangerová práve krájala narodeninovú tortu, keď sa ozval
znova zvonček.
„Idem otvoriť, zodvihol sa pán Granger.
Počuli, ako sa s niekym rozpráva na chodbe a zrazu zostali sedieť
s otvorenými ústami. Vo dverách obývačky stál vysoký muž v čiernom obleku
– profesor Snape.
„Prepáčte, nevedel som, že niečo oslavujete.“
„Hermiona má narodeniny,“ ešte stále prekvapený odvetil Harry.
„Á,“ povedal Snape. Otočil sa a vzápätí držal v rukách nádhernú kyticu
z bielych ruží. „Všetko najlepšie slečna Grangerová,“ povedal s úsmevom.
Hermiona sa nestihla spamätať. Zmätene pozerala raz na Harryho na Rona
a na Snapa.
„Nech sa páči, prisadnite si ku nám,“ ponúkol Snapa pán Granger.
„Mami, oci toto je pán profesor Snape. Na Rokforte nás učí elixíry,“
vyjachtala Harmiona.
„Ó, teší nás,“ podali si svorne Grangerovci ruky so Snapom.
„Sme radi, že vás spoznávame osobne. Deti nám o vás často rozprávajú“
Snape na nich úskokom pozrel. Ron, Hermiona a Harry očerveneli. „Viem si
to živo predstaviť,“ povedal a nemrkol ani okom.
„Čo vás ku nám privádza, ak sa môžem spýtať. Týka sa to Hermioninho
prospechu?“ spýtal sa pán Granger.
„Ó nie,“ povedal Snape a mrkol na „Nadstavbu elixírov“. „Hermiona je
skutočne vynikajúca študentka a to ma vlastne priviedlo ku vám. Prišiel
som ju požiadať o pomoc.“
Decká vyvalili oči.
„Viem, že sú prázdniny, ale potrebujem súrne dokončiť jednu záležitosť
a všetci čarodejníci, ktorí by sa toho mohli zúčastniť sú mimo Anglicka.
Takže ak dovolíte...“
„Chceli sme ísť kempovať,“ zronene sa ozval Ron.
„No, bol to samozrejme iba návrh, ale keď...“ začal Snape a zodvihol sa
od stola.
„Počkajte pán profesor. Myslím, že je to skutočne vážne, keď ste prišli za
mnou až domov. Keby to tak nebolo nikdy by ste do nášho domu nevkročili,“
zabodla do neho oči Hermiona.
„Ale je to trochu zložitejšie,“ ozvala sa zrazu pani Grangerová. „Viete my
máme objednanú aj s Weasleyovcami dovolenku v Severnom Škótsku a deti mali
ísť skutočne kempovať k mojej sestre. Takže keď Hermiona odíde s vami,
chlapci by zostali bez dozoru a to..“
„Dobre, vezmem ich všetkých troch,“ rýchlo povedal Snape.
„Č-O-Ž-E?“
ozvali sa Ron a Harry takmer súčasne.
„Alebo radšej chcete zničiť rodičom dovolenku?“
pokračoval Snape a zabodol čierne oči do Rona a Harryho.
„Ideme sa zbaliť. Kde sa stretneme?“ spýtal sa Ron krotko.
„Tu. O dve hodiny odchádzame.“
Všetci traja vstali. Ron pristúpil ku krbu a hop-šup práškom sa preniesol
domov. Harry to mal ťažšie – vzal si taxík. Čo ho to len stálo, aby ho
Dursleyovci pustili kempovať a teraz namiesto toho Rokfort so Snapom.
Prázdniny sa začínajú fakt dobre. Hermiona si bežala zabaliť veci do
svojej izby.
O dve hodiny bola obývačka Grangerovcom zaplnená troma
veľkými školskými kuframi a troma klietkami, v ktorých si trónili Hedviga,
Kvik a Krivolab.
„Tešilo ma pani Grangerová. Pán Granger,“ uklonil sa
Snape. „Kým ste sa balili nastavil som krb na Deravý kotlík,“ povedal
Snap.
„Pán Weasley, nech sa páči. Poďte prvý“ Rozlúčili sa s Grangerovcami
a postupne sa stavali do krbu s hop-šup práškom. V Deravom kotlíku si
veci uložili v úschovni a vydali sa za Snapom do Šikmej uličky.
„Slečna Grangerová, vaši rodičia sú skutočne zaujímaví
ľudia,“ oslovil Snape Hermionu. „Dúfam, že sa mi ešte naskytne príležitosť
porozprávať sa s nimi.“
„Ale veď vy sa nestýkate s ....“ nestihol dokončiť Ron.
„S muklami, pán Weasley? Máte pravdu. Myslím, že budem musieť prehodnotiť
svoje zvyky.“
„Tu si potrebujem niečo vybaviť,“ ukázal Snape na obchod s rôznymi vecami
vo výklade. „Dúfam, že vám nemusím zdôrazňovať, ako sa máte správať,“
povedal prísne a vošiel do obchodu.
„Dobrý deň, pán profesor. Čím vám môžem poslúžiť?“ privítal Snapa
predavač.
„Dobrý deň,“ odzdravil Snape a podal mu pergamen. „Ihneď vám všetko
pripravím. Idete dovolenkovať s ratolesťami?“ ukázal predavač na deti.
„Hej. Sú to deti mojich známych. Alica, John a Andrew,“ predstavil ich
Snape. „Chceli si trochu užiť vo dvojici, tak som sa podujal, že im na
prázdniny deti postrážim,“ prehodil Snape akoby mimochodom.
„Idete mimo Anglicka?“ spýtal sa predavač.
„Ešte neviem, nerozmýšľal som nad tým. Prečo?“
„Viete je to zvláštne, ale tieto prázdniny trávia takmer všetky
čarodejnícke rodiny mimo Anglicka.“
„Skutočne? Ani som si to neuvedomil,“ ticho odvetil Snape a pozrel na
deti.
O chvíľu predavač priniesol plnú krabicu rôznych kelínkov, fľaštičiek,
sáčkov a všeličoho iného. Snape zaplatil a vyšli von.
„Čo sa deje pán profesor? Prečo ste nás tak predstavili?“ spýtal sa Harry.
„Všetko sa dozviete Potter. Na Rokforte. A teraz poďme nesmieme strácať
čas.“
Vybrali si veci z úschovne a Snape ich zaviedol na odľahlé miesto.
„Už ste sa niekedy premiestňovali?“ spýtal sa. Všetci traja záporne
pokrútili hlavou. „No, je najvyšší čas skúsiť to. Ničoho sa nebojte.
Zatvorte oči a chyťte sa tohto.“ Vybral z vrecka krištáľovú vázičku.
Dotkli sa jej a zrazu sa ocitli pred Rokfortským hradom.
Zobrali si veci a pobrali sa za Snapom do hradu. Pri
vchode stretli pána Filcha. Keď ich zbadal zamračil sa.
„To je v poriadku Argus. Sú tu so mnou. Máme nejakú prácu,“ vysvetlil mu
Snape.
„Stalo sa niečo pokiaľ som tu nebol?“
„Pán riaditeľ a pani profesorka McGonagalová už odišli. A ešte... to nič.“
„Čo ešte?“ pozrel na neho Snape.
„Iba profesorke Trelawneyovej prišla sova. Zbalila sa a odišla. Nie je tu
teraz nikto okrem profesora Binnsa, vás štyroch a mňa.“
„Ale, ale tak sova. Ďakujem Argus,“ rozlúčil sa s nim Snape.
„Choďte si zložiť veci do chrabromilskej veže a príďte za mnou do mojej
pracovne. Vysvetlím vám o čo ide,“ obrátil sa ku nim profesor a kráčal do
žalárov.
„O čo tu ide? Do čoho sme sa to zase dostali?“ nervózne na nich pozrel
Ron.
Zložili sa v klubovni a bežali za Snapom. Zaklopali
a vošli do pracovne. Snape už bol zase prezlečený do habitu a na stole
ležali chlebíky, koláče a tekvicový džús.
„Ponúknite sa. Po ceste ste určite vyhladli.“ Sadli si k stolu.
„Viete prečo Neville Longboton býva u babičky?“ spýtal sa znenazdajky
Snape. „Viete čo je s jeho rodičmi?“ Prekvapene na neho pozreli. „Jeho
rodičia sú v nemocnici sv. Munga. Sú takmer mŕtvi. Hovorím takmer.
Smrťožrúti ich mučili cruciatom, až z toho stratili pamäť. Už štrnásť
rokov sa snažím vymyslieť liek, ktorý by im pomohol. Som už skoro hotový.
Pred týždňom však profesorovi Dumbledorovi oznámili, že ich stav sa
zhoršil. Ak nedostanú do týždňa ten liek zbláznia sa navždy. Očividne
niekto nechce, aby sa uzdravili. Vedia toho dosť veľa. V tú noc, keď sa im
to stalo sa mali stretnúť so mnou. Spolupracovali sme. Niečo ma zdržalo
a keď som tam dorazil našiel som ich ležať v bezvedomí.“
„Ale Smrťožrútov, ktorí ich mučili predsa chytili a zatvorili do
Azkabanu,“ povedal Harry.
„Hej, ale zdá sa, že nie všetkých. Boja sa. Boja sa, že keď sa
Longbotonovcom vráti pamäť povedia to čo chceli povedať v tú noc mne. Na
lieku nepracujem sám. Sme traja. Ale moji spolupracovníci zrazu
odcestovali mimo Anglicka a s nimi polovica čarodejníckych rodín. Nie je
vám to divné, že zrazu všetci zatúžili cestovať. A Longbotonovci sú na tom
horšie. Prečo asi? Myslím, že sa ich niekto pokúša zbaviť. Niekto, kto
vie, že liek je skoro hotový.“
„Slečna Grangerová, potrebujem vašu pomoc. Potrebujem,
aby ste mi pomohli dokončiť ten liek.“
Hermiona na neho pozrela: „Pán profesor, neviem či moje vedomosti budú na
túto prácu stačiť.“
„Nebuďte zbytočne skromná, hneď vám všetko vysvetlím. Chlapci a vy, keď už
ste tu mohli by ste mi ísť vyhľadať toto do knižnice?“ podal im Snape
husto popísaný pergamen.
Ron a Harry si vzdychli, nabrali si plnú náruč chlebíkov, pergamen
a pobrali sa do knižnice.
„Pán profesor, pán riaditeľ o tom vie? Netreba ho informovať,“ spýtala sa
Hermiona.
„Samozrejme, že o tom vie. On mi vás odporučil. Čo si myslíte odkiaľ som
vedel vašu adresu. Nemám vo zvyku čítať osobné spisy študentov. ......
A určite vedel, že u vás budú aj Potter s Weasleym.“
Snape Hermione vysvetlil v čom spočíva tajomstvo lieku. Všetky prísady mal
nachystané. Nemohol liek robiť sám, lebo niektoré veci bolo treba robiť
súčasne, a to nedokáže ani čarodejník. Preto Snape potreboval pomocníka.
„Pán profesor, máte nejaké podozrenie kto vy si želal smrť Nevillových
rodičov?“ spýtala sa Hermiona.
„Podozrenie slečna Grangerová? Keby som ho teraz chytil vlastnoručne ho
uškrtím. Nepotreboval by som ani prútik,“ precedil Snape medzi zuby.
Dni sa míňali, hodiny ubiehali a Snape bol čoraz
vzrušenejší. „Už to nebude dlho trvať slečna Grangerová a liek bude
hotový. Som s vami veľmi spokojný. Teraz vám vysvetlím záverečnú fázu,“
povedal jej Snape a začal jej vysvetľovať ďalší postup. „Musíte si to
veľmi dobre zapamätať,“ prízvukoval jej neustále. Ron s Harrym sa tiež
nenudili. Vyhľadávali v knižnici ako divý, čo im Snape kázal. Umývali
banky, kotlíky, nosili prísady.
Ozvalo sa zaklopanie a vo dverách stál pán Filch.
„Pán profesor, prišla sova od pána riaditeľa,“ ozval sa a podal Snapovi
list.
Snape list rýchlo vzal a čítal:
Milý Severus,
musíte ihneď ukryť liek. Na hrad sa blížia Smrťožrúti..
Prídem vám čo najrýchlejšie na pomoc.
Albus
Dumbledore
P:S. Dúfam, že
moja sova vás zastihla včas
Snape sa otočil. „Slečna Grangerová, pán Potter ihneď
zoberte kotlík do pracovne profesora Bínsa. Pomôže vám. Vie o čo ide.
Slečna Grangerová, viet čo máte robiť. Dokončite liek.“
„Ale pán profesor,“ začala Hermiona.
„Spolieham sa na vás slečna Grangerová. Verte si. Postup som vám predsa
povedal a Potter vám pomôže. Choďte už!“
„Potter,“ zastavil Harryho Snape. „Keď bude liek hotový, sadnite na metlu
a leťte do nemocnice za Longbotonovcami. Profesor Binns vám ukáže cestu.
A nikomu nepovedzte kto ste a čo im nesiete. Idete jednoducho navštíviť
priateľových rodičov. Jasné?“
„Áno, pán profesor.“
„Weasley,“ otočil sa Snape k Ronovi. „Začnite robiť elixír na dobrú
náladu.“ Ron na neho pozrel, ako vyoraná myš. „Hneď,“ zreval Snape. Ron sa
spamätal a začal okamžite nastavovať kotlík.
Argus správajte sa prirodzene a keď prídu vpustite ich
do hradu. Zdvorilo im ukážte moju pracovňu. Musíme sa chovať akoby nič.
Musím získať čas, aby slečna Grangerová stihla dokončiť elixír.“
Filch sa pobral ku hlavnej bráne. Snape behal po pracovni, zahladzoval
všetky stopy a ukladal prísady Ronovi na pracovný stôl. Keď bolo všetko
zase ako má byť pridal sa k Ronovi.
„Ako ste na tom, pán Weasley?“ spýtal sa.
„Už to skoro bude. Ešte tam pridám sušenú mätu a drvenú krabiu nohu.“
„Fajn,“ povedal Snape a dvere na pracovni sa otvorili. Dnu vstúpili traja
muži v čiernych plášťoch. „Dobrý deň,“ pozdravili sa. „Pán profesor, máte
žiaka aj cez školské prázdniny. Obdivuhodné. Musí byť veľmi usilovný, keď
neoddychuje pri vode,“ povedal ten najvyšší.
„Nie je to presne tak,“ odvetil Snape a pozrel na Rona, „robí reparát.“
„Áno,“ zatváril sa smutne Ron.
„A čo to varíš v tom kotlíku, môj milý,“ spýtal sa ďalší muž.
„Elixír na dobrú náladu,“ čo najzdvorilejšie odvetil Ron.
„Ale, ale myslím si, že nás klameš. Čo by si povedal na názov: „Elixír
proti účinkom neodpustiteľnej kliatby cruciatus“? a muži mali zrazu
v rukách prútiky.
„O čo vám ide páni,“ urobil Snape krok dopredu.
„Späť,“ zvrieskol ten najvyšší. „A prútiky položte na stôl. Obaja. Vraj
reparát. Vraj elixír na dobrú náladu. Vieme všetko, máte tu svojho
najlepšieho žiaka, ktorý vám pomáha s liekom pre Longbotonovcov. Ale tí ho
už piť nebudú,“ muž namieril prútik na kotlík a ten sa rozprskol po okolí.
„Čo teraz?“ spýtal sa muž s úsmevom.
„Teraz som prepadol,“ povedal plačky Ron. Chlapi na seba pozreli. To
stačilo na to, aby Snape aj s Ronom schytili svoje prútiky. Dvere sa
rozleteli a miestnosť ožiarilo červené svetlo. Vo dverách stál profesor
Dumbledore. Snape skočil dopredu a z konca prútika mu vyšľahli tenké
povrazy, ktorými zviazal omráčených votrelcov.
„Čo je s liekom?“ spýtal sa Dumbledore, keď videl na zemi rozmlátený
kotlík.
„Má ho slečna Grangerová. Je u profesora Bínsa.“
Vyleteli na druhé poschodie. Hermiona práve upratovala stôl. Keď vošli dnu
vytiahla prútik. „Ach, myslela som si, že ste Smrťožrúti. Videli sme ich
ako vošli do hradu.“
„Čo je s liekom?“ spýtali sa Snape a Dumbledore súčasne.
„Harry aj profesor Binns s ním šli do nemocnice.“
„Výborne,“ povedal Dumbledore. „Argus postrážte tých troch, pokiaľ si po
nich neprídu z Ministerstva mágie. My máme nejakú prácu mimo Rokfort.
Severus máte pripravené prenášadlo?“
„Samozrejme.“ Snape vybral z vrecka malý krištáľový popolník a odrazu
stáli vo veľkej bielej hale.
„Kam idete?“ spýtal sa muž na vrátnici.
„Izba číslo 562,“ odpovedal Dumbledore.
„Aký záujem. Dnes ste už tretí za posledných desať minút.“
Vybehli hore schodmi a otvorili dvere 562. V húpacích kreslách sedeli
dvaja pomerne mladí ľudia a so sklenenými očami sa dívali pred seba.
O stenu stál opretý Harry a pred ním bol muž v maske zahalený v čiernom
plášti a mieril na neho prútikom. „Tak dosť. Prehrali ste. Odhoďte
prútik,“ zrúkol Dumbledore.
Muž sa otočil, švihol prútikom a chcel niečo povedať. No zosypal sa na
zem. Za ním stál profesor Binns a držal ho za plece. Ron, Hermiona a Harry
sa vyjavene pozreli na profesora Bínsa.
„Dotyk ducha,“ povedal na vysvetlenie profesor Snape. „Je obdivuhodné, aké
má účinky. Som rád, že sme zadobre, pán kolega“
„Severus, podajte Longbotonovcom liek, kým nie je neskoro,“ otočil sa
profesor Dumbledor na Snapa. Harry mu ho podal s trasúcimi sa rukami.
„Šiel som im ho dať, keď sa zrazu zjavil on,“ povedal Harry a ukázal na
muža na zemi. Snape nalial liek do úst pani Longbotonovej a potom pána
Longbotona. Chvíľu trvalo, kým začal účinkovať. Všimli si, že sklené oči
sa im začali rozjasňovať a nakoniec sa striasli, akoby sa prebrali
z nejakého sna. Prebrali sa zo sna, ktorý trval štrnásť dlhých rokov.
„Severus čo sa deje,“ pozrel pán Longboton na Snapa. „Profesor Dumbledore?
Kde to sme?“
V skratke im vysvetlili čo sa stalo. Boli v šoku. „Štrnásť rokov,“
uvedomila si pani Longbotonová. „Čo sa stalo s Nevillom?“ vyskočila
z kresla.
„Je z neho šikovný mladý muž,“ usmial sa profesor Dumbledore. „Čoskoro sa
stretnete.“
Snape pozrel na muža ležiaceho na zemi. Dal mu dolu
masku. Nepoznal ho. Na jeho tvári sa zjavilo sklamanie.
„Ste sklamaný Severus?“ spýtal sa profesor Dumbledore. „Ja si však myslím,
že vaše podozrenie bolo správne. Nie je dôvod na sklamanie.“
Snape sa zamyslel: „Všehodžús.“ Dumbledor sa usmial. „Asi máte pravdu.
Počkáme hodinu a uvidíme.“
Hodina ubehla ako voda. Longbotonovci sa vypytovali, že im nestačili
odpovedať. Dumbledor samozrejme poslal sovu pani Longbotonovej
a Nevillovi. Upovedomil aj Ministerstvo mágie. Keď dorazil Cornelius Fudge
neznámi muž na zemi sa začal meniť. Deti vyvalili oči. Profesorka
Trelawneyová. Snape sa víťazoslávne usmial. „Mal som pravdu,“ povedal so
zadosťučinením v hlase. Cornelius Fudge zvedavo pozrel na profesora
Dumbledora. „Vy ste to vedeli?“
„Asi pred mesiacom, prišiel za mnou Severus, že už
dlhšie upodozrieva profesorku Trelawneyovú so spolku s Lordom Voldemortom.
Vraj sa chová divnejšie ako zvyčajne, má časté nočné sovy a neustále sa ho
vypytuje ako ďaleko je s liekom pre Longbotonovcov. Odkiaľ vedela, že ho
vyrába? Začal na tom pracovať, keď ešte nebol u mňa profesorom. Bolo to
tajné. Vedel o tom iba úzky okruh ľudí. A keď bol liek tesne pred
dokončením, dostal som sovu, že Longbotonovcom sa priťažilo. Tak zrazu?
Veď štrnásť rokov bol ich stav rovnaký. Severus zistil, že dostali jed.
Keď nedostanú do týždňa jeho liek zomrú. Mne a profesorke McGonagalovej
prišla pozvánka na seminár do Bavorska. Snapovi priatelia, ktorí sa
podieľali na tvorbe lieku zmizli. Podivné nie? Požiadal som profesora
Binnsa, aby sa informoval u svojich známych. Zistil, že sa deje niečo
temné, ale nevedel presne čo. Preto som poveril Severusa, aby si zohnal
pomocníka a čo najrýchlejšie dokončil liek. Výsledok vidíte tu Cornélius.
Traja Smrťožrúti boli zajatí na Rokfortskom hrade a štvrtý leží pred
vami.“
„Kedy sa preberie?“ zaujímal sa Cornélius Fudge, zrejme kvôli výsluchu na
Ministerstve mágie.
„Asi tak o týždeň,“ sucho odvetil Snape. „Dotyk ducha je dotyk ducha.
S tým nie sú žiadne žarty.“
|